Január v záhrade

Prelomom rokov sme už o kúsok bližšie k jari a aj keď to vonku ešte nevyzerá, záhradnícka sezóna sa pomaly začína. Počas čakania na prvé jarné lúče nám mierna zima umožňuje realizovať aj malé záhradné práce. Môžeme si založiť  parenisko alebo nové zeleninové záhony.

Parenisko

V zime sa okrem plánovania budúcej výsadby môžeme na záhrade realizovať aj fyzicky – vybudovaním menších záhradných prvkov. Parenisko je výborná alternatíva voči skleníku pre malé záhrady aj pre tých, čo s pestovaním iba začínajú. Parenisko nám slúži na pestovanie citlivých druhov zeleniny alebo na predĺženie pestovateľskej sezóny.  V jeho vnútri vieme dosiahnuť chránené podmienky podobne ako v skleníku. Rastliny tu budú chránené pred chladom a nepriazňou počasia. Odmenou za zimnú námahu pri budovaní pareniska nám bude zdravý pobyt na čerstvom vzduchu a chutná jarná zeleninka.

Konštrukcia pareniska

Do pareniska sa snažíme dostať čo najviac slnečných lúčov, preto ho budujeme z priesvitných materiálov – z plykarbonátu alebo z dreva so skleneným zastrešením. Na jeho prekrytie môžeme použiť aj fóliu alebo sklo. Musíme myslieť na vetranie a prístup k zelenine, preto musí byť veko pareniska otvárateľné. Ak si zhotovujeme parenisko sami, môžeme použiť staré okno, ktoré nasadíme na drevenú alebo akúkoľvek inú konštrukciu. Pri tomto záhradnom prvku vieme byť kreatívni a môžeme použiť aj to, čo máme doma – drevo zo starých paliet, drevené laty zo zvyškov zo stavby, staré tehly alebo kameň. Staré materiály dajú parenisku punc originality a vnesú do záhrady atmosféru babičkinej záhradky.  Konštrukcia pareniska nemusí byť vysoká, stačí výška 30-40 centimetrov, dôležité však je, aby jeho zadná strana bola o niečo vyššia ako predná. To preto, lebo jeho strechu potrebujeme nakloniť smerom za slnkom. Parenisko orientujeme na juh alebo juhozápad, aby svetelné a tepelné zisky boli čo najväčšie. Ak si nevyrábame parenisko svojpomocne, nevadí. Záhradkárstva a hobby markety majú v ponuke veľa typov aj rozmerov parenísk, výber je len na nás.

Pôda v parenisku

Ideálny čas na založenie pareniska je neskorá jeseň a zima. To preto, lebo pôda, ktorú doň vložíme, potrebuje sadnúť a vyzrieť, pretože ho napĺňame organickým materiálom, ktorý ešte bude chvíľu pracovať a rozkladať sa . Týmto získame teplo zhora – zo slnka, ale aj z dola – z rozkladajúcich sa častí v pôde. Ako na to? V prvom rade si musíme uvedomiť, že podstatná časť výživy sadeníc aj tvorba tepla, sa udeje pod zemou, preto na mieste pareniska vyhĺbime jamu na hĺbku rýľa, aj hlbšie. Na spodok jamy položíme konáre zo stromov a kríkov alebo drevenú štiepku. Drevo zadržiava vlahu a bude ňou zásobovať rastliny počas suchších dní. Ďalej navrstvíme slamu, listy a maštaľný hnoj alebo ešte nedozretý kompost.  Vrstva hnoja alebo nedozretého kompostu nám pri rozklade bude vytvárať živiny aj teplo. Preto môžeme vysiať parenisko aj vtedy, kedy by sme si výsev do bežnej záhradnej pôdy kvôli chladu ešte nemohli  dovoliť. Poslednú vrchnú vrstvu pareniska, ktorá by mala mať minimálne pätnásť centimetrov, tvorí kvalitná záhradná zemina, do ktorej sa môže ešte pridať dobre vyzretý kompost. Do takto pripraveného pareniska sadíme jarnú cibuľku, šaláty a iné na chlad citlivé druhy zeleniny.  Neskôr doň môžeme pridať paradajky, uhorky alebo papriku.

Zeleninové záhony

Zeleninové záhony budujeme podobne ako parenisko – záhony skôr zahĺbime do zeme ako ťaháme nad povrch. To preto, lebo zahĺbený záhon nám lepšie v lete udrží vlahu než vyvýšený, pretože ten v lete presychá. Na mieste, kde plánujeme nový záhon, vykopeme jamu do hĺbky 30-40 centimetrov. Naplníme ju konármi, slamou, lístím, konským hnojom alebo vyzretým kompostom a všetko to zasypeme záhradnou zeminou. Na jar nás bude čakať úrodný záhon, kde môžeme vysadiť rastliny vyžadujúce veľa živín ako sú paradajky, papriky, tekvice, uhorky, kukurica, zeler alebo rôzne šaláty.

Zimné prípravy na novú sezónu nám pomôžu preklenúť obdobie smutných, zamračených dní. Pohyb na vzduchu v rozohrejú nejedno skrehnuté telo a duši  prinesú optimizmus zelených zajtrajškov.